Deň vzniku Slovenskej republiky
Historický kontext
Vznik Slovenskej republiky pripadá každoročne na 1. januára. Pripomína deň, keď sa v roku 1993 Slovensko stalo samostatným štátom po pokojnom rozpade Československa.
1. januára 1993 sa Československo rozpadlo na Slovenskú republiku a Českú republiku v rámci tzv. zamatového rozvodu. Na rozdiel od väčšiny dní štátnej nezávislosti, ktoré sa vyznačovali otrasmi, sa o rozdelení rokovalo pokojne medzi dvoma vládami. Dátum bol zvolený tak, aby sa zhodoval s kalendárnym novým rokom, a preto Slovensko oslavuje dve veci v ten istý deň.
Väčšina Slovákov považuje 1. január predovšetkým za Nový rok, pričom aspekt nezávislosti sa drží v úzadí. Na verejných budovách sa vyvesí štátna vlajka, prezident sa prihovorí národu v televíznom prejave a v Bratislave sa večer predtým koná najväčší ohňostroj. Dominantnými rituálmi zostávajú rodinné stretnutia, slávnostné jedlá a šošovicové pokrmy pre blahobyt.
Regionálne tradície
Bratislava
V hlavnom meste sa tradične konal najväčší novoročný ohňostroj v krajine, ktorý sa historicky odpaľoval z bratislavského hradného kopca alebo nad nábrežím Dunaja medzi Hviezdoslavovým námestím a Námestím Ľudovíta Štúra. Približne od roku 2019 mesto nahradilo ohňostroj svetelno-hudobným odpočítavaním na Hviezdoslavovom námestí, pričom sa odvoláva na rozpočtové a ekologické dôvody, zatiaľ čo miestom stretnutia zostávajú vianočné trhy v Starom Meste a na Hlavnom námestí.
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
V stredisku Vysoké Tatry sa koná svojrázna poludňajšia "silvestrovská poludňajšia" rozlúčka s Novým rokom na Námestí MS 1970 s folk-popovou skupinou Ščamba a popoludňajší program pre lyžiarov a rodiny, oddelený od neskorého nočného prelomu roka. Okolité zjazdovky (Solisko, Esíčko, Furkotka) zostanú otvorené na tradičnú novoročnú lyžovačku dlho do večera.
Slovenský vidiek
Staršie dedinské zvyky sa lokálne zachovali až do 20. storočia: mladí muži spievali o polnoci z kostolných veží, deti chodili od domu k domu a spievali pod oknami, v Banskoštiavnickom kraji chodili po domoch masky v slamených kostýmoch a slamu z krojov dávali pod sliepky, aby boli plodné. Tie sú dnes zdokumentované skôr etnograficky ako živé regionálne podujatia.