Fašiangový utorok
Historický kontext
Fašiangový utorok pripadá na deň pred Popolcovou stredou, čím sa končí fašiangové karnevalové obdobie. Je to pohyblivý kultúrny deň, nie platený sviatok.
Fašiangy sú slovenským karnevalovým obdobím, ktoré trvá od Troch kráľov (6. januára) do masopustu. Tradícia predchádzala kresťanstvu a bola prevzatá do cirkevného kalendára ako predveľkonočné obdobie. Posledný deň, Fašiangový utorok, bol vždy najaktívnejší: posledná príležitosť na oslavu pred Popolcovou stredou, ktorou sa začína 40-dňový pôst.
Sprievody masiek a ľudové sprievody sa konajú po celom Slovensku, obzvlášť silnú tradíciu majú v Prešove, Chtelnici a v regióne Gemer-Malohont. K tradičným jedlám patria šišky (vyprážané šišky plnené džemom), fánky (chrumkavé vyprážané pečivo posypané cukrom) a klobásy (údené klobásy). V niektorých obciach sa karneval končí symbolickým pochovávaním alebo pálením basy (basového nástroja alebo symbolickej postavy), čo znamená koniec hudby až do Veľkej noci.
Regionálne tradície
Hrochoť (Banskobystrický kraj)
V Hrochoti sa koná jeden z najznámejších dedinských fašiangových sprievodov na strednom Slovensku, pri ktorom sa masky v zvieracích a karikatúrnych kostýmoch presúvajú od domu k domu, tancujú a zbierajú slaninu, klobásu a vajíčka na kôl. Deň sa končí parodickým pohrebom "basy" (kontrabasu), ktorý symbolizuje koniec veselosti pred Popolcovou stredou.
Detva
V Detve Kultúrne centrum A. Sládkoviča a detviansky folklórny súbor DFS Ratolesť každoročne organizujú fašiangový sprievod masiek ulicami štvrte Chudobienec, ktorý sa končí v kultúrnom dome piesňami, tradičnými jedlami a symbolickým pochovávaním basy. Charakteristickým prvkom sú masky zvierat, ktoré čerpajú z dedičstva pastierskeho regiónu Podpoľanie.
Záhorie (Cerová, Zohor)
Záhorie si zachováva západný názov "fašank" a štýl sprievodu bližší moravskému masopustu so šabľovými tancami, Turoňom (rohatým býkom), medveďom a slamenými maskami, ktoré navštevujú každý dom. Pochovávanie basy sa verejne inscenuje v Cerovej a ďalších obciach v utorok pred Popolcovou stredou.
Šariš a Zemplín
V obciach na Šariši a Zemplíne chodia skupiny 10 až 15 maskovaných mužov od dverí k dverám a pýtajú sa "Maťe fašangu?", pričom do zárubne dverí vrazia ražniči alebo drevený meč, aby na ňom domáci mohli za odmenu napichnúť slaninu a klobásu. V sprievode sa miešajú karikatúry miestnych postáv so zvieracími maskami, ktoré majú magicky preniesť do domu plodnosť a silu.