Pamiatka zosnulých
Historický kontext
Deň všetkých dušičiek (Pamiatka zosnulých), ľudovo nazývaný Dušičky, pripadá každoročne na 2. novembra. Je to najaktívnejší deň návštevy hrobov v slovenskom roku a kultúrna odmena za štátny sviatok Všetkých svätých 1. novembra.
Deň všetkých dušičiek zaviedol do katolíckeho kalendára koncom 10. storočia opát Odilo z Cluny ako deň spomienky na verných zosnulých. Na Slovensku sa táto tradícia spojila so staršími slovanskými zvyklosťami na pamiatku predkov a vytvorila jeden z najrozšírenejších kultúrnych dní v krajine. Dokonca aj počas komunistického obdobia, keď sa náboženské obrady nepovzbudzovali, zostalo navštevovanie hrobov na Dušičky takmer všeobecným zvykom. Spojený obrad 1. - 2. novembra sa považuje za jednu z najhlbšie zakorenených tradícií stredoeurópskeho katolicizmu.
Rodiny cestujú, často na veľké vzdialenosti, aby vyčistili a vyzdobili hroby svojich príbuzných. Cintoríny sú plné chryzantém, vencov a tisícov červených sviečok (kahanec), ktoré horia celý večer. Vizuálny efekt celého cintorína vo svetle sviečok v noci z 1. na 2. novembra je jedným z najcharakteristickejších pohľadov slovenského roka. Rodiny sa zvyčajne zhromažďujú pri rodinných hroboch, prednášajú modlitby alebo jednoducho mlčky stoja a mnohí navštevujú aj hroby vzdialenejších príbuzných alebo priateľov. V reštauráciách a domácnostiach sa potom bežne podávajú pagáče (slané pečivo) a nápoje na zahriatie. V dňoch okolo sviatku sa zvyšuje premávka na diaľniciach, pretože rodiny sa vracajú do dedín svojich predkov.