Prvý sviatok vianočný
Historický kontext
Štedrý deň pripadá každoročne na 25. decembra a na Slovensku je plateným voľným dňom. Je to pokojnejší deň na návštevu rodiny po centrálnej štedrovečernej večeri.
Štedrý deň je v slovenských krajinách dňom pracovného pokoja už od čias christianizácie. Na rozdiel od anglo-americkej tradície, kde sa pozornosť sústreďuje na dopoludnie 25. decembra, slovenské Vianoce sa sústreďujú na Štedrý deň, pričom 25. december sa považuje za pokojnejší deň na návštevy a bohoslužby.
Rodiny navštevujú ranné bohoslužby (katolíci často chodia na polnočnú omšu na Štedrý deň a na dennú omšu 25. decembra). Hlavným jedlom je štedrovečerná večera s pečenou husou, kačicou alebo moriakom a tradičnými prílohami. Bežné sú návštevy blízkych členov rodiny. Obchody sú zatvorené podľa najprísnejších pravidiel povinného zatvorenia.
Regionálne tradície
Šariš
Na Vianoce chodili mladí muži z dediny od domu k domu s prenosným betlehemom, recitovali verše, spievali koledy, tĺkli palicami a tancovali odzemok a potom požehnali domácnosť (vinš). Zvyk prísne vyžadoval, aby nižšie žijúci sused chodil k vyššie žijúcemu, nikdy nie naopak.
Zamagurie (Goral villages, Ždiar)
V goralských dedinách Zamaguria deti hrali "betlehemskú" bábkovú hru o Troch kráľoch, chodili od domu k domu s malým divadlom a vlastnoručne vyrobeným betlehemom. Koledy sa spievali v goralskom nárečí, ktoré sa tradične označuje za "temperamentnejšie", pretože v horných spišských dolinách sa používa pastierska hlasová kultúra.
Zemplín / Šariš (rusínske obce)
Deň po rusínskom Štedrom dni sa po dedinách pohybujú koledníci, ktorí oznamujú narodenie Krista pozdravom "Christos raždajetsja - Slavite jeho". Koledníci spievajú skôr po rusínsky ako po slovensky a riadia sa byzantským kalendárom, takže toto koledovanie na Štedrý deň pripadá na 7. januára.