Sviatok práce
Historický kontext
Sviatok práce pripadá každoročne na 1. mája. Na Slovensku a vo väčšine Európy je to platený voľný deň, ktorý pôvodne pripomína medzinárodné robotnícke hnutie.
Sviatok práce bol na medzinárodnej úrovni vyhlásený v roku 1889 na pamiatku aféry na Haymarkte v Chicagu v roku 1886. Stal sa pevnou súčasťou československého verejného života a ako platený deň voľna sa zachoval aj po získaní nezávislosti. Napriek socialistickému pôvodu si Slovensko po roku 1989 tento sviatok zachovalo v odpolitizovanej podobe.
Pre väčšinu Slovákov je 1. máj jednoducho začiatkom teplej sezóny, dňom, keď sa otvárajú terasy, rodiny vyrážajú na prvý tohtoročný piknik a záhrady sa dostávajú do jarného poriadku. Niektoré ľudové zvyky pretrvávajú: v niektorých dedinách mladí muži ešte stále v noci z 30. na 31. apríla stavajú máj pre slobodné dievča. Politické pochody sú v porovnaní so susednými krajinami minimálne.
Regionálne tradície
Detva / Podpoľanie
V Detve členovia folklórnych súborov Detva a Podpoľanec vynášajú máje v historickom centre mesta a pred miestnym kultúrnym domom so živým spevom a tancom, pričom tento zvyk oživilo miestne folklórne hnutie, takže dnes sa máje vynášajú pre každé dievča v meste. Tento zvyk sa priamo viaže na širšiu folklórnu identitu Podpoľania, ktorej centrom je Poľana a Folklórne slávnosti pod Poľanou.
Považie (Považská Bystrica, Púchovská dolina)
Národopisná a regionálna tlač dokumentuje osobitý stredoslovenský rozvrh: v oblasti Považskej Bystrice sa máje stavajú deň pred 1. májom, kým v Púchovskej doline sa tradične stavali v sobotu pred Bielym štvrtkom, a nie na samotný 1. máj. Chlapci máje často vztyčovali tajne v noci, aby ich vyvolené dievčatá nevideli.
Orava
V regionálnom oravskom variante chlapec namiesto májky alebo popri nej daruje vyvolenej dievčine ozdobené hrable, čo je pre túto severnú oblasť špecifický symbol pytačiek, a nie stromček vztýčený pod oknom. Tento zvyk zapadá do širšej stredoslovenskej a severoslovenskej tradície máj, ale s vlastným predmetom a gestom.
Košice
Košice stavajú 1. máj skôr ako folklórne občianske podujatie než ako politický pochod: oficiálny mestský "majáles" zahŕňa verejné stavanie mája na Hlavnej ulici s folklórnymi súbormi a ľudový sprievod centrom, odlišný od menšieho politicko-pochodového modelu Bratislavy.