Sviatok všetkých svätých
Historický kontext
Sviatok všetkých svätých pripadá každý rok na 1. novembra. Uctieva všetkých kresťanských svätých a na Slovensku je plateným voľným dňom, ktorý je hlboko spätý s tradíciou návštev cintorínov.
Sviatok všetkých svätých bol v katolíckej cirkvi ustanovený v 8. storočí a za pápeža Gregora IV. sa ustálil na 1. november. V slovenských krajinách sa tradícia navštevovania hrobov datuje už niekoľko storočí. Tento deň zostal plateným štátnym sviatkom v každom režime, ktorý na tomto území vládol.
Slovenské rodiny cestujú, niekedy aj na veľké vzdialenosti, aby vyčistili a vyzdobili hroby svojich príbuzných. Večer 1. novembra a počas 2. novembra (Deň všetkých dušičiek, Pamiatka zosnulých) sa cintoríny zaplnia sviečkami a chryzantémami. Vizuálny efekt tisícov sviečok horiacich na cintorínoch od západu slnka je jedným z najcharakteristickejších pohľadov slovenského roka. Mnohé cintoríny sú osvetlené a majú predĺžené návštevné hodiny.
Regionálne tradície
Bratislava — Slávičie údolie
Slávičie údolie, najväčší mestský cintorín (18,5 ha, založený v roku 1912), sa stáva ústredným bodom slávnosti Všetkých svätých v hlavnom meste, kde sa popoludní koná svätá omša pod vedením františkánov a tisíce sviečok osvetľujú hroby kultúrnych a politických osobností. Cez víkend sa na Dušičky rozširuje mestská doprava a intenzívne sa riadi parkovanie.
Celé Slovensko — pohanský pôvod
Sviečka na cintoríne na sviatok Všetkých svätých je dedičstvom predkresťanského slovanského zvyku zapaľovať očistné ohne na hroboch alebo vedľa nich, ktorý neskôr prevzala cirkev ako symbol večného života. K starším dedinským rituálom v okolí Dušičiek patrilo hodovanie a pitie pri hroboch, ktorého stopy sa dodnes zachovali v trhovej kultúre s chryzantémami a sviečkami, ktorá sa zachovala vo väčšine regiónov.