Veľkonočný pondelok
Historický kontext
Veľkonočný pondelok je deň po Veľkonočnej nedeli a na Slovensku je plateným voľným dňom. Najznámejší je vďaka regionálnym veľkonočným zvykom s vodou a vŕbou.
Veľkonočný pondelok je na Slovensku už po stáročia dňom pracovného pokoja. Sprievodné rituály s vodou a vŕbou vznikli ešte pred kresťanstvom a do veľkonočného sviatku sa včlenili tak, ako cirkev postupne pretvárala pohanské jarné zvyky.
Na Veľkonočný pondelok ráno sa praktizujú dve regionálne tradície. Šibačka spočíva v tom, že chlapci navštevujú domy dievčat a zľahka ich oblievajú korbáčmi (pletenými vŕbovými metlami) pre mladosť a vitalitu. Pri oblievačke chlapci oblievajú dievčatá vodou z vedra, voňavkou alebo dokonca vedrom vypusteným zo studne. Oba zvyky sa praktizujú na celom Slovensku, pričom západné regióny sa prikláňajú k šibačke a východné k oblievačke. Dievčatá odmeňujú návštevníkov maľovanými vajíčkami (kraslicami), čokoládou, sladkosťami alebo u dospelých panákom domácej pálenky.
Regionálne tradície
Orava, Spiš, Liptov, Šariš a Zemplín
Na severnom a východnom Slovensku prevláda oblievačka nad ľahkým symbolickým šľahaním, keď mladí muži na Veľkonočný pondelok skoro ráno oblievajú dievčatá studenou vodou z vedier pri dverách. V týchto regiónoch tento zvyk pokračuje aj v utorok, keď si ženy vymenia úlohy a oblievajú mužov späť cez dedinu.
Záhorie a západné Slovensko
Na západnom Slovensku sa zachováva šibačka s pleteným vŕbovým korbáčom ako ústredným obradom. Chlapci na Kvetnú nedeľu narežú vŕbové prúty, na Bielu sobotu upletú šibačku z jedného až ôsmich a viac konárikov, potom na Veľkonočný pondelok symbolicky vyšibú dievčatá výmenou za maľované vajíčka, stuhy priviazané na šibačku a pálenku.